Príprava auta na cestu do Tatier v zime: triezvy návod

Zimná cesta do Tatier nie je len dlhšia trasa v navigácii. Je to kombinácia diaľnice, horských stúpaní, kolón pri strediskách a počasia, ktoré sa vie zmeniť za pár minút. 

Ak auto pripravíte ako celok – pravdepodobnosť problémov prudko klesne. Nie na nulu, to nesľúbi nikto rozumný, ale na úroveň, pri ktorej človek v noci pri mínus ôsmich neskončí bezmocne na kraji cesty.

Prečo je zimná cesta do Tatier iná ako bežná diaľnica?

Zimná cesta do Tatier preverí auto aj vodiča úplne inak než rovná, suchá D1. Malé nedostatky, ktoré sa v nížine stratia, sa v kombinácii snehu, stúpaní a únavy veľmi rýchlo zmenia na reálny problém.

Na diaľnici je väčšina manévrov jednoduchá. Idete rovno, rýchlosť je viac-menej stabilná, brzdíte predvídateľne. V Tatrách zrazu riešite rozjazd do kopca v rozjazdenom snehu, brzdenie na úseku, kde je na jednom mieste mokro, o pár metrov ďalej čistý ľad, a parkovanie na ploche, kde sa asfalt naposledy videl v októbri. Auto, ktoré "v pohode" zvládalo mestské jazdy, zrazu hrabe, ESP neustále bliká, motor sa dusí na krátkych úsekoch a vodič má pocit, že sedí v cudzom aute.

Čítajte tiež: ako pripraviť auto na zimu?

Technický stav auta: minimum, s ktorým má cesta do Tatier ešte zmysel

Technický stav auta pre Tatry sa dá v skratke opísať takto: ak sa na niečom šetrilo alebo odkladalo posledných pár rokov, zimná horská cesta to veľmi pravdepodobne vytiahne na svetlo. Cieľom nie je mať "nové auto", ale mať všetky kritické systémy v stave, ktorý zodpovedá dlhšej ceste a stúpaniam na snehu.

Pneumatiky a podvozok sú úplný základ

Zimná pneumatika s hĺbkou dezénu štyri až šesť milimetrov, rovnomerne opotrebovaná, so správnym tlakom podľa zaťaženia, je pre Tatry niečo ako poistka proti časti šmykov a bezmocného hrabania.

Naopak, zmes dvoch rôznych typov pneumatík, opotrebovaných na hranici, v kombinácii s unavenými tlmičmi a rozhodenou geometriou, z auta robí nepokojný objekt, ktorý si v snehu robí "vlastný program". Vodič má pocit, že riadi, ale veľkú časť práce robí náhoda.

Brzdy a stabilizačné systémy musia vedieť fungovať opakovane

 Nie raz pri prudkom brzdení z 50 km/h v meste, ale mnohokrát pri dlhších zjazdoch, kde sa brzdí menej prudko, ale dlhšie. Dobré platničky, kotúče bez výrazných hrán či vĺn a funkčný ABS/ESP nie sú bonus, ale predpoklad. Ak brzdový pedál pôsobí mäkko, brzdná dráha je dlhšia než bývala alebo auto pri brzdení "ťahá" na jednu stranu, Tatry nie sú vhodné miesto na testovanie, čo všetko ešte vydrží.

Kvapaliny v zime majú dve úlohy

 Chladiaca kvapalina musí mať bod tuhnutia nastavený tak, aby zvládla reálne teploty, nie len mestské mínus tri. Brzdová kvapalina musí mať dostatočný bod varu, aby sa pri dlhších zjazdoch neobjavil tzv. "mäkký pedál", keď sa v systéme vytvárajú parné bubliny. Nemrznúca zmes v ostrekovačoch musí zniesť nízke teploty, inak sa pri prvom zasolenom úseku po pár použitiach zmení na ľadovú kašu v tryskách. Motorový olej s vhodnou zimnou viskozitou zase ovplyvňuje štarty v mrazoch a hlučnosť motora.

Batéria je tichý rozhodca výjazdu. Starší akumulátor, ktorý v lete "ešte ako-tak točí", v mrazoch výrazne stráca dostupnú kapacitu a štartovací prúd. To, čo sa doma prejaví ako trochu pomalší štart, sa po noci v Tatrách môže zmeniť na motor, ktorý sa len unavene pretočí a skončí. Ak pri rannom štarte cítiť, že motor točí citeľne pomalšie než kedysi, alebo je batéria staršia štyroch až piatich rokov a nikdy nebola testovaná, racionálne je dať ju pred cestou skontrolovať.

Pre lepšiu predstavu sa dá technické minimum zhrnúť v prehľadnej tabuľke:

Zimná výbava v kufri: nutné jadro verzus zbytočné kilogramy

Zimná výbava v kufri je často chaotický mix vecí "pre každý prípad", z ktorých polovicu vodič nevie použiť. Z hľadiska Tatier má zmysel trochu nemilosrdne rozlíšiť, čo je nutné jadro, čo je rozumné minimum a čo sú skôr psychologické talizmany.

Nutné jadro tvoria predmety, ktoré vám pomáhajú udržať auto v prevádzke. Škrabka, ktorá nezlomí prsty ani stierače, metlička, ktorá zvládne hrubší sneh, nemrznúca zmes, ktorá reálne nemrzne, a jednoduchá lopata. Bez týchto vecí môžete mať najlepšie pneumatiky na svete, a napriek tomu ráno neodídete z ubytovania, lebo auto je zakopané v polmetri čerstvého snehu a sklá sú zalepené ľadom.

Rozumné minimum pre prípady zlyhania auta alebo dlhšieho čakania v kolóne zahŕňa štartovacie káble, ťažné lano, aspoň jednu deku, powerbanku a čelovku alebo malú lampu. V kolóne v mraze sú to pragmatické veci, nie "prepper gear". Telefonát odťahovej službe, ktorá vás vie nájsť len podľa polohy v navigácii, je oveľa jednoduchší, keď telefón po dvoch hodinách státia stále žije.

Špecifickou kategóriou sú snehové reťaze. Mnohí ich kupujú, lebo "sa to patrí", a tam skončia. Reťaze, ktoré nepasujú na konkrétny rozmer pneumatík, alebo sa nezmestia do podbehov, sú v praxi zbytočná záťaž. Rovnako reťaze, ktoré vodič vidí prvýkrát v živote práve v momente, keď ich potrebuje nasadiť pri ceste do kopca, kým za ním stojí desať áut. Jedna suchá skúška doma na parkovisku ušetrí veľa nervov.

Komfortné doplnky ako náhradné rukavice určené len na prácu so snehom a reťazami, nákrčník, druhá čiapka, malý balík energetických tyčiniek alebo orieškov vyzerajú na papieri ako drobnosti. V praxi, keď človek stojí v kolóne a strieda kúrenie s úsporou paliva, prestávajú byť kozmetikou a stávajú sa súčasťou toho, čo rozhoduje, či je situácia nepríjemná, alebo nebezpečná.

Michal Vaš, majiteľ Crash-Car Service: "Najväčší problém nie je chýbajúca zimná výbava, ale výbava, ktorú ste si nikdy neskúsili. Reťaze, káble, lano – ak ich prvýkrát rozbalíte až v Tatrách v snehu, polovicu energie miniete na boj s vlastnou neznalosťou namiesto riešenia situácie."

Ako jazdiť v Tatrách v zime, aby ste neskončili v priekope?

Jazda v Tatrách v zime nie je o hrdinstve v šmyku, ale o tom, aby šmyk vôbec nenastal alebo aby bol ľahko zvládnuteľný. Technické systémy auta sú pomocníci, nie superhrdinovia.

Rozjazd do kopca na snehu je typická skúška. Kľúčové je udržať hybnosť a pracovať s plynom jemne. Prudké pridanie plynu a následný zásah elektroniky, ktorá začne brzdiť pretáčajúce sa kolesá, vytvorí situáciu, kde sa auto "zadusí" a stojí. Lepší postup je použiť mierne vyšší prevodový stupeň, pomalé, plynulé pridanie plynu a snaha netrhať volantom. V prednom náhone pomôže neotáčať kolesá hneď naplno do smeru stúpania, ale najprv sa mierne rozbehnúť v menšom uhle.

Brzdenie v zjazdoch si pýta myslenie dopredu. Motorické brzdenie, čiže využitie nižšieho prevodového stupňa, stabilizuje auto a znižuje zaťaženie bŕzd. Dlhé držanie brzdového pedálu v strmom klesaní vedie k prehrievaniu, a ak je povrch kombinácia snehu a ľadu, kolá sú ochotnejšie blokovať, než by človek čakal. ABS pomáha udržať smer, ale zázrak neurobí, ak je rýchlosť priveľká a adhézia minimálna.

Šmyk na snehu alebo ľade nie je scenár, kde sa učíme za pochodu. Základné pravidlo je nespanikáriť a nechať ruky aj nohy robiť čo najmenej radikálne pohyby. Pri pretáčavom šmyku (zadok ide von zo zákruty) je potrebné pozrieť sa tam, kam sa chceme dostať, a korigovať volantom do smeru šmyku, nie proti nemu. Prudké brzdenie v takom momente väčšinou vec zhorší. Pri nedotáčavom šmyku (auto ide rovno, hoci volantom už dávno "opúšťate" zákrutu) je dôležité uvoľniť plyn, nie pridávať, a dopriať predným kolesám čas, aby opäť získali grip.

Najčastejšie chyby vodičov z nížin sú prekvapivo jednoduché. Vchádzajú do zákrut príliš rýchlo, lebo predchádzajúci úsek bol suchší, nedržia dostatočný odstup, lebo "veď idem len štyridsiatkou", a snažia sa "pomôcť si" prudkým plynom alebo brzdou v momentoch, kde by stačilo menej zasahovať. Auto na snehu potrebuje čas na reakciu, a ten mu buď dáte, alebo nie.

Núdzové scenáre: keď auto nevládze, keď podmienky zmenia hru

Aj pri dobrej príprave môže prísť situácia, keď auto nevyjde kopec, keď kolóna stojí v mraze alebo keď technická porucha zmení plán. Najhorší prípad je kombinácia prekvapenia a paniky, lepší je triezvy scenár v hlave ešte pred cestou.

Keď auto nevyjde kopec, prvý impulz býva "pridaj viac plynu"

Na snehu je to presne opačne. Jemné cúvnutie na úsek s lepším gripom, nastavenie kolies tak, aby ste vychádzali čo najviac v stope už prechádzajúcich áut, a plynulý rozjazd bez prudkých pohybov s plynom aj volantom má väčšiu šancu na úspech, než desať pokusov s hrabaním a zohriatou spojkou. Ak to nepomáha, prichádza reťazový scenár: reťaze alebo textilné návleky, ktoré skutočne sedia, a schopnosť sa zmieriť s tým, že dnes jednoducho budete stáť pár minút, kým to všetko pripravíte.

Kolóna v mraze je menej dramatická, než vyzerá, ak sa k nej pristúpi systematicky

 Motor nemusí bežať nepretržite. Dá sa striedať kúrenie a vypnutie, podľa toho, aká je reálna teplota a ako sú na tom pasažieri. Palivová nádrž by pred vstupom do Tatier nemala byť "takmer prázdna". Rezerva štvrtiny nádrže, pri elektroautách rezerva v desiatkach percent dojazdu, vytvára priestor, v ktorom sa dá v pokoji rozmýšľať, nie len sledovať ubúdajúce dieliky na ukazovateli.

Technická porucha v nepriaznivom počasí znamená dve otázky

 Kde bezpečne zastaviť a ako sa postarať o posádku, kým príde pomoc. Zastavenie čo najviac mimo vozovky, zapnutie výstražných svetiel, postavenie trojuholníka tam, kde ho ostatní reálne uvidia, a reflexné prvky pri vystúpení z auta nie sú "predpisová hra", ale ochrana pred druhou nehodou. Ostatné – volanie odťahu, čakanie – je už logistika.

Master-checklist pre zimnú cestu do Tatier a krátke sebahodnotenie

Celá táto technická mozaika sa dá, trochu zjednodušene, pretaviť do niekoľkých bodov v čase. 

Týždeň pred odchodom má zmysel skontrolovať spôsobilosť pneumatík (hĺbka, rovnomernosť, vek), stav bŕzd, kvapalín a batérie. Ak niečo z toho dlhšie "čaká na lepšie časy", práve teraz je ten okamih, keď sa rozhodnete, či to Tatram zveríte, alebo nie.

Deň pred cestou patrí logistike. Predpoveď počasia na celej trase, stav ciest, platná diaľničná známka, naplánovaná trasa a čas odchodu s rezervou. V kufri reálne pripravené reťaze, lopata, škrabka, deka, káble, lano, lampička. Telefón nabitý, powerbanka takisto. Nič heroické, skôr domáca úloha, ktorú si spravíte v teple.

Ráno pred odchodom je to už "operatíva". Auto očistené až na plech, nie len dieru v snehu pred čelným sklom. Sneh z kapoty, strechy a svetiel preč, aby neskončil pri prvom brzdení na čelnom skle. Tlak v pneumatikách skontrolovaný, kvapaliny doplnené, nádrž aspoň do trištvrte plná. V hlave jednoduché rozhodnutie: ak po otvorení dverí zistíte, že realita vonku je o dva stupne horšia a oveľa bielejšia, než s čím ste rátali, máte právo si povedať: dnes ešte nie.

Po návrate má zmysel venovať si pár minút. Nie ako sebaobviňovanie, ale ako malé vyhodnotenie. Kde ste cítili, že auto bolo na hrane? Boli situácie, kde sa pneumatiky správali inak, než ste čakali? Zaznamenali ste dlhšie štarty, slabšiu brzdnú odozvu, prehriatie bŕzd, nečakaný zásah ESP? Bolo niečo, čo vám v kufri vyslovene chýbalo, alebo naopak, niečo, čo ste brali úplne zbytočne?

Tieto dojmy sú prakticky hodnotnejšie než ktorákolvek všeobecná rada. Z nich vznikne váš vlastný, osobný checklist pre ďalšiu zimu. Možno pribudne lepšia lopata, možno výmena batérie, možno rozhodnutie, že ďalšia sada pneumatík už nebude "čo najlacnejšia", ale taká, ktorá dáva zmysel pre trasy, ktoré reálne jazdíte.